Jožko Jožka

Na „umeleckú“ dráhu som nastúpil až po základnej vojenskej službe, keď som sa vrátil domov do rodného mestečka Hanušovce n/T. Keďže som navštevoval ochotnícke divadlo a v jednom predstavení bola zámena postáv kde žena hrala cigána a muž cigánku. Tu sa začala robiť humoristická postava Jožka Jožku o ktorej vedela iba kultúrna pracovníčka Ľubica Tomková. A tak jedno krásne ráno mi táto kolegyňa zavolala že jedna speváčka balkánskych piesní Jadranka Handlovská hľadala ľudových rozprávačov ktorí by spestrili program pomedzi jej piesne humorným slovom. Nebol som nadšený touto myšlienkou, lebo som neveril žeby som to zvládol a žeby som svojím humorom mohol zaujať. Spomínaná kolegyňa ma prehovorila faktom že ak nepôjdem na konkurz na ktorý ma prihlásila tak budem musieť poplatok za nedodržanie zmluvy. Pre pokoj kolegyne som na tento konkurz šiel. Bolo nás tam 17 ľudových rozprávačov a po skončení konkurzu si ma vybrala Jadranka aby som účinkoval v jej programe po Slovensku. Najprv som sa volal Marikľaňa (podľa rómskeho jedla) ale keďže Jadranka si ho nedokázala zapamätať tak mi vymyslela keďže som Jožko a robím cigánku tak bude Jožko Jožka. Od prvého vystúpenia sa volám ľudový rozprávač Jožko Jožka.